Potichu prechádzam hradom už ako profesor. Výnimočne mám trochu voľnejší deň, kedy nemusím opravovať úlohy a testy a vymýšľať zadania a otázky. Krátko a poriadne som sa ponaťahoval, až mi zapraskali ramená a prsty na rukách. No, zrovna šestnásť už nemám, hoci nie som ani dôchodca. Keď som prišiel do Akustickej miestnosti, ktorú som zbožňoval už ako študent a doteraz mi to zostalo, zobral som si violu, naladil som ju a začal hrať niektoré moje obľúbené modernejšie skladby, napríklad Highway to hell od AC/DC. Užíval som si to. O hodinu, keď som skončil, upratal som hudobný nástroj so sláčikom a spokojne som odišiel. V čase odchodu som si nič divné…
-
-
Ako som sa dostal do Bradavíc s krídlami, ešte aj s muklovskými technológiami a elektrinou
Ako profesor som odchádzal z hodiny Péče o kouzelné tvory, ktoré som výnimočne zastupoval u prvákov. Preberali sme Hrabáka. Toho polovičného krtka a polovičného miláčika všetkého, čo sa ligoce. Veľmi zjednodušene povedané. Alebo prečo si nikdy, ale že nikdy nenosiť akékoľvek šperky a piercing so sebou a na sebe. Keď som si dokončil ešte pár ďalších povinností typu opravovanie domácich úloh a príprava na ďalšie hodiny, vypukal som si krk a ramená a išiel som spať. Ale to som ešte netušil, kam sa dostanem v snoch. Teda, v jednom zo snov. Občas sa mi snívajú nezmysly, no v tých prípadoch ide o kombináciu vyučovacích hodín, lietania po svete a podobných…
-
Další skandální selhání bezpečnosti v Bradavicích, nebo pouhá shoda náhod?
Ať už o bradavické škole čar a kouzel máte jen malé ponětí, sami jste do ní chodili, nebo ji právě navštěvuje někdo z vašeho blízkého okolí, jistě vám neutekly alespoň útržky událostí předešlých dní, které opět zatřásly s důvěrou v tuto britskou kouzelnickou vzdělávací instituci. Co přesně se ale stalo? Kdo za to může? Je strach na místě a jak se k tomu staví vedení školy a Ministerstvo kouzel? Pojďme si všechny tyto otázky probrat v dnešním článku.
-
Plánujú našu smrť?
Moji najvernejší čitatelia, mysleli ste si azda, že Bradavice prežijú pár mesiacov bez nejakého škandálu? Pretože ak áno, poriadne ste sa mýlili – zatiaľčo sa na začiatku roka istí členovia vedenia pokúsili zbaviť celej jednej koľaje, teraz sa školou šíri túžba po krvi úplne každého študenta. Vitajte pri už druhej tohtoročnej edícii vyvražďovania hradu! Ako mnohí z vás už iste zaregistrovali, hneď niekoľko študentov skončilo v poslednej dobe na ošetrovni. A nie, teraz nehovorím o následkoch medzikoľajných famfrpálových zápasov (hoci aj tam to niektorým odrážačom naozaj pekne šlo) – mám na mysli hŕstku študentov, ktorí len tak-tak unikli smrti. Áno, čítate správne, na hrade opäť riadi nejaká príšera, akurát teraz…
-
Havraspár, aneb smrti zdar!
Drahí čitatelia, radi trávite čas vo svojej spoločenskej miestnosti? Cítite sa tam bezpečne, mimo ohrozenia všetkých (ne)tvorov, čo sa pohybujú za bránami hradu? Ak ste odpovedali aspoň na jednu z týchto dvoch otázok „áno“, robíte chybu, ktorá Vás môže stáť život. Ešte šťastie, že som tu ja, Taliaina Down, očividne jediná osoba na hrade, ktorá sa zaujíma o Vaše bezpečie. Dovoľte mi teda, prosím, zachrániť Vám život. Neviem, koľko ste toho stihli započuť, ale na poslednej koľajnej akcii Havraspáru sa veci tak trochu zvrtli (teda, ono sa veci zvyknú zvrtnúť na takmer každej školskej akcii, ale tu to už fakt prekročilo všetky hranice). Nejaká neokukaná prvanda sa totiž o niečo…
-
Raz príde deň, kedy… Alebo, ako študent získal V-čko za hru a pochvalu
Bol raz jeden študent, ktorý patril k najlepším žiakom, bol obľúbený, každý ho mal rád a vo všetkom vynikal. Predsa len, popularita a sláva na základe inteligencie a úspechov dokáže spraviť radosť každému. Ale o tomto dnešný príbeh nie je. Dnešný príbeh je o bežnom študentovi, ktorý síce nevynikal na akademickej pôde, ale nebol ani úplný hlupák, ktorý by sa nič nedokázal naučiť. Raz dostali v škole zadanie v znení: Nasledujúcu domácu úlohu môžete akokoľvek spraviť. Môžete využiť všetky dostupné materiály. Témou je „Ako som sa stretol alebo stretla s mojim vysnívaným drakom“. Na vypracovanie máte päť týždňov. Veľa šťastia. Väčšina spolužiakov sa pustila či už do úvahy, novinového článku…
-
Berú nám Bradavice naše práva?
Drahí čitatelia, stihli ste si všimnúť, že sa už nachádzame v 21. storočí? Že nie? Nemusíte sa báť, rozhodne nie ste jediní, vedenie hradu na tento fakt celkom očividne tiež zabúda. Ako to? No, od zavedenia demokracie vo Veľkej Británii už určite ubehli minimálne dve celé storočia (a možno aj viac, mňa história nezaujíma), avšak náznaky slobody slova by ste v Bradaviciach našli len ťažko. Kedy ste sa naposledy cítili byť reprezentovaní? Kedy niekto zastával Váš názor? Ja viem, nikdy. Ani jeden z dospelých členov tejto „prestížnej školy“ sa o nás, žiakov, totiž celkom očividne nezaujíma. Netrápi ich, aké sú naše potreby a či sa azda cítime byť v ohrození.…
-
Do roku 2005 dobrým skutkom napred! – II.
A je to tu zase, spolužiaci, druhý diel dobrého skutku! Koho teda nominoval na potenciálne dobrého človeka chrabromilský prefekt Jamie Lockwood? Podarilo sa mi dotyčného nájsť a zdarne vyzískať odpovede? Alebo ma kleplo niekde uprostred schodov, keď som sa už stýkrát musela vrátiť z veže do podzemia a z podzemia do veže? Držte si klobúky, pretože ja sa nevzdávam a som odhodlaná ten dobrý skutok vypáčiť z každého! I keď možno až v priebehu času... ale to je už o inom! Vrátime sa k druhému dielu, pretože ďalším nominantom sa stal...
-
Chvilka poezie: Koledy pro studenty Bradavic
Někteří z vás ještě pamatují doby, kdy byl Sonorus časopisem výhradně studentským. Ačkoli s časem zestárl a dostal se tak spíše do rukou bradavických absolventů, na svůj původ nikdy nezapomněl... a právě proto dnešní chvilku poezie věnujeme právě vám, drazí školáci i záškoláci vzdělávající se právě v této instituci! Potěšte svého ředitele, jeho zástupce i inspektorku tím, že jim u štědrovečerní večeře zazpíváte pár koled. A pokud se budete cítit laskaví, můžete svým lahodným zpěvem podarovat i školníka!
-
Antero, jak ho neznáte
Nová rubrika je tady a s ní i rozhovory s vašimi (ne)oblíbenými profesory tak, jak je možná neznáte. Kdo nejlépe relaxuje tancováním na louce za úplňku a čí největší vášní je sbírání sošek egyptských koček? To všechno se pro vás ve své nové rubrice DAY WITH! snažím zjistit a jako první jsem den strávila rovnou daleko za hranicemi Británie v dalekém Finsku s jedním z kolejních ředitelů.
