Prvý deň, čo som bol v Japonsku, bol deň príletu. Letel som z Londýna okolo šiestej ráno, aby som mal čas si po dlhom lete oddýchnuť a aspoň trochu sa porozhliadnuť po Tokiu. Ubytovanie som mal vybavené u jednej z mojich sesterníc a jej partnera, žijúcich v danom meste druhý rok. Japonsky viem aspoň natoľko, aby som mohol aspoň základné veci vybaviť a nevyzerať pri tom ako prvotriedny hlupák, ktorý nevie povedať ani jednu vetu.
Sesternica a jej partner ma čakali na Tokijskom letisku. Po milom privítaní sme išli k nim domov do štvorizbového bytu, kde som sa vybalil v hosťovskej izbe, najedol a odpočinul si približne hodinu. V ten deň som bol u nich doma. Predsa len, cesta z letiska k nim domov trvala ešte dosť dlho. Tam som už nestopoval čas, takže netuším, koľko nám to zabralo. Večeru som mal v britskom štýle. Tento týždeň mali dovolenku.
Nasledujúce tri dni sme strávili vo štvrti Akihabara. Ide o nákupnú a turistickú oblasť. Návštevníci tam môžu nájsť viaceré rôzne tematické manga a anime obchody. Potešilo ma, keď som sa dozvedel, že sa tam uskutočňujú rôzne podujatia zamerané na anime a manga tvorbu. Dajú sa tam nájsť napríklad aj rôzne hry, ale k tým som sa až tak blízko nedostal. Vďaka tomu ide o lákadlo pre všetkých, čo sa zaujímajú o tento druh tvorby alebo si chcú užiť príjemnú prechádzku.
Prvé dva dni som sa držal pri sesternici Dominike a jej partnerovi Alexejovi. Musel som si zvyknúť, že som v inom prostredí s inou kultúrou, hoci som si pred odletom a počas letu naštudoval, čo sa dalo. Potreboval som ešte niekoho, kto mi pomôže v prípade potreby. Na moje šťastie som žiadnu zásadnú alebo veľkú chybu nespravil, čiže som sa uvoľnil natoľko, aby som nebol príliš strnulý a nepôsobil som ako vydesené mláďa počas svojho prvého letu na metle.
Tretí deň sme sa presúvali do Akihabary spoločne a rozdelili sme sa. Boli sme dohodnutí už deň predtým, kedy a kde sa stretneme. Do plánov sme započítali prípadné meškanie, aby sme nezačali hneď panikáriť, kto kde je a kedy príde na miesto určenia. Síce som sa sám prechádzal dosť pomaly, no užíval som si, že mám možnosť si užiť tento výlet viac než dosť.
Kúpil som si pár komiksov manga Šinsejki Evangelion v japončine. V angličtine je známy pod názvom Neon Genesis Evangelion. Bol som zvedavý, aké je čítať ich v inom než anglickom jazyku. Síce som mal viac než dosť peňazí, no nijako zvlášť som ich nemíňal. Na obed som si kúpil rámen. Neodolal som tomu jedlu a vychutnával som si ho každú jednu sekundu, čo som ho mal.
Vďaka tomu, že sa mi zhodou okolností predĺžilo voľno v Japonsku z pôvodných štyroch na päť týždňov, som sa rozhodne ale že dosť potešil. O tom predĺžení som sa dozvedel desať minút po obede od rodičov, ktorí predtým volali s Dominikou. Zvyšok dňa som sa hlavne prechádzal, dal si kávu, navštívil niektoré manga a anime obchody, kúpil už skôr spomínanú mangu, vodu a pár darčekových predmetov a išiel na miesto stretnutia.
Po zvyšok týždňa som sa učil orientovať sa v Tokiu natoľko, aby som sa nestratil na prvej zastávke hromadnej dopravy. Popri tom som navštívil alebo videl ďalšie zaujímavé miesta a pamätihodnosti v Tokiu. Napríklad sme navštívili Inokašira Zoo, tropický skleník Jumenošima a Tokyo Disneyland. Nesmel chýbať pohľad na horu Fudži. Fotil som na telefón podľa možností tam, kde sa to dalo.
Medzi zaujímavosti, ktoré som si ako návštevník užil v skleníku Jumenošima, ktorého celý názov v angličtine je Yumenoshima Tropical Greenhouse Dome, patrí asi 1000 druhov tropických a semitropických rastlín. Rozhodne niečo, čo som doteraz videl hlavne v knihách o prírode, čo som si párkrát požičal. Je rozdelený na 3 kupoly – A, B, C.
V A-čku som našiel biotop dažďového pralesa s papradím a vodopádom, čo už na úvod, kde som bol, bolo ale že dosť zaujímavé. Zatiaľ čo v B-čku je umiestnená tropická dedina, ktorou som zvoľna prešiel, v C-čku som našiel vegetáciu ostrovov Ogasawara. Časť C ma zaujala najviac. Niežeby ma nezaujímali prvé dve časti, no tretia mi prišla najzaujímavejšia. Ono to bolo tak podobné a zároveň tak rozdielne, že som v nej strávil najviac času.
Prvý týždeň som si užil viac než dosť, hoci sa to na prvý pohľad nezdalo. Zvykol som si tam natoľko, že som dokázal plynule rozprávať japonsky bez koktania. Japončinu sa učím už nejakú dobu, takže angličtinou som si pomáhal len veľmi málo a aj to len v nevyhnutných prípadoch.
Už čoskoro Vám prinesiem pokračovanie mojej cesty Japonskom.
Matthyas D. Bartoff
